Leto vo FS
Vraj, najlepší zájazd od 50. výročia súboru ....
Stará garda si myslí, že všade dobre a doma najlepšie. Prosím, posúďte sami!
Dňa 9.7.2014 doletela z Turecka z destinácie Alanya 48 členná skupina FS Slnečnica-Sunečník z Gajar.
Cieľ zájazdu :
* Šíriť slovenskú kultúru – vystúpenie pre rôznorodé obecenstvo v amfiteátri v Alanyi / najpočetnejšie obecenstvo Rusi - bývalé republiky ZSSR, Turci, Slováci, Česi, atď. /
* Nácvik nového programu – nacvičovala Ľubica Juríková a Dominika Danihelová podľa CD a DVD z predchádzajúcich rokov súboru.
* Činnosti na vylepšenie kondičky – plávanie, plážový volejbal, tobogany atď. /tance každý deň – vyzeralo to ako súťaž medzi tureckými animátormi a našou dvojicou Peter Vašek a Dominika Danihelová /
* Výprava si vypočula kvalifikovanú prednášku o Turecku a hlavne o stredisku Alanya – starodávne hradby, mešity a ďalšie zaujímavosti zo života Turkov z predchádzajúcich storočí.
* Malé deti absolvovali vystúpenie v delfináriu a mládežníci sa vybláznili na jazde na tzv. banánoch v mori.
* Do tohto „mišung programu sa zapájali i skorej narodení – rodičia.
Súťažili rôzne národnosti. Za náš súbor to bol Marek Ondrušek s maminou a Tomáš Jurkáček s pani Majkou Filípkovou – súborová speváčka. Boli to rôzne disciplíny, kde vyhrávala rýchlosť, postreh a sympatie obecenstva.
I keď naše družstvá boli výborné, vyhrali Bielorusi, ktorým záležalo na tom, aby porazili Rusov. Mali takú podporu od svojich súkmeňovcov, že sme čakali, kedy amfiteáter vyletí do povetria..
Našich podporovali i Turci / páčili sa im naše dievčence, ktoré boli najkrajšie, ale stačilo to len na striebro. Jeden z našich otcov, ktorý má tri dcéry, začal uvažovať o pozvaní tých solventných Turkov, k nám do Gajar. * Nuž, letelo sa lietadlom – väčšina členov ešte neletela a nemenovaný nový člen v súbore zahlásil : „ Mjeli sme sa jak prasce v turošine,,“ To znamenalo, že jedla, alka i nealka bolo dostatok.
Podľa fotografií, vážení čitatelia posúďte, či súboristi majú pravdu! Áno, bol to vydarený zájazd, na ktorý budeme dlho spomínať. Dievčatá presadzujú, aby sme na rok prijali zase ich pozvanie. Chlapci sú proti. Určite viete prečo!
Napísala: MRV
Jánske ohne
V tomto roku horeli na Búroch. Predchádzalo tomu stretnutie so zástupcami FS SLZA z Borského Mikuláša a FS Slnečnica – Sunečník, kde sa prejednal program a podmiemky, ktorými sa bude program riadiť.
Nastal deň Dé. Plný autobus súboristov a niekoľko osobných áut dňa 21. júna vyrazili na Búre. Silný vietor, ktorý v to odpoludnie povieval, neumocnil atmosféru tohto podujatia. Ale naši účinkujúci svojím vystúpením spevom a tancom si vynútili potlesk od všetkých prítomných. Najskôr sa predviedli ,,stredňáci“ svojimi jarnými hrami a tancom. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie najstaršej skupiny. Landl a cigánsky tanec ich poriadne zohrial a figúry, ktoré dievčatá i chlapci predvádzali sa všetkým prítomným páčili. Veľmi pútavé je aj scénické pásmo - ,,Príchod jari“. Do programu sa zapojil i spevácky zbor z Borského Mikuláša.
Medzi jednotlivými bodmi programu sa súťažilo.
- Spev
Mladší sólisti 1. miesto – Peťka Ehrmanová
Starší sólisti 1. miesto - Jozef Šibalík
Skupiny 2. miesto – Minizbor FS Slnečnica – Sunečník
- Pílenie dreva 1. miesto – Marek Ondruš, Martin Ondruš a Tomáš Jurkáček
- Najkrajšia bosorka – 1. Miesto – Natália Rozborová
Chladné počasie pomohol prekonať chutný guláš, ktorý pripravili hostitelia pre všetkých prítomných. Na zapitie sa podávalo alko i nealkoholické nápoje. Po vyčerpaní programu sme nastúpili na cestu domov. Boli sme plní nových dojmov a presvedčenie, že v Gajaroch je to najlepšie nám nikto nevyvrátil.
mš
Sadzení máje ...
Na výbore Združenia priateľov folklóru v Gajaroch, sme začali uvažovať či tento rok zasadíme máju, nakoľko v tomto roku sme sa stali pozorovateľmi ,,skrášľovania, vylepšovania a premeny nášho stredu obce“. Na tento akt čakali mamičky so svojimi ratolesťami, /vybudovalo sa detské ihrisko, náboženská obec /chodníky, lavičky, zeleň okolo kostola/,DHZ /oplotenie okolo hasičskej zbrojnice/ i skeptickí občania, ktorí tvrdili, že v Gajaroch sa nič nedeje a nebuduje!
Po veľkej debate so starostom obce Ing. Petrom Tydlitátom, sme sa dohodli, že ju postavíme na štadióne ŠK Gajary. Stalo sa!
Návštevnosť bola veľmi dobrá, hlavne mladých rodín. Na detičky čakali rôzne sprievodné atrakcie, ako napr. veľký hrad, šmýkačky, hádzanie loptičiek levovi do papule ... Samozrejme za sladkú odmenu.
Tradičný rituál prebehol bez najmenších ťažkostí, Máju ozdobili dievčence, krojovaní mládenci ju tento rok bez problémov, za pomoci lana vytiahli do výšky /nebol žiaden vietor/ a oslava mohla začať.
Za zvukov dychovej hudby – Veselá muzika zo Stupavy, začala spoločenská veselica. Tancovali malí súboristi s mamičkami, pod vedením Mgr. Ľubici Juríkovej. Najstaršia skupina tento rok pomáhali DFS utopiť a skántriť Kyselicu. / V niektorých obciach na Záhorí i v Gajaroch ju nazývali Morenou/. Moderoval Ing. Peter Vašek. Zaujal tzv. Verbunk financov, ktorý i za ČSR tancovali hlavne príslušníci finančnej stráže a teraz ho nacvičila Dominika Danihelová podľa záznamu spred tridsiatich rokov. Na harmonike doprevádzal Krištof Voltemar.
Predstavili sa i víťazi súťaže Konc jak živé – speváčky Ľudmila Sadovská a Emília Hrušovská, Taktiež ľudový rozprávač Ivan Sadovský, ktorý uspel i na Celoslovenskej prehliadke ľudových rozprávačov v Lodne, spoločne s pani Františkou Spustovou.
Prijali sme nových členov do súboru a to menovite: Tamarku Ehrmannovú, Sášku Zapletalovú, Nelku a Kristínku Hrubú Adama Popaďáka, Tomáška Poláka, Marka Kubu, Sáru Salayovú, Kristínku Bogdalíkovú, Matúša Jurkoviča a Tomáša Jurkáčka.
Pohostinstvo fontána a členovia DHZ v Gajaroch pripravili dobrú cigánsku pečienku, súboristi bohatú tombolu a dobré modranské vínečko.
Na štadióne vládla príjemná atmosféra do neskorých hodín.
Koľko bolo pobozkaných dievčat pod májkou sa nám nepodarilo ani tento rok zrátať. Nikto sa nesťažoval, tak je všetko v poriadku. Mesiac Máj – lásky čas. Nezabudlo sa ani na sviatok práce a výročie ukončenia II. sv. vojny.
Príhovor k zúčastneným občanom urobil starosta obce Ing. Peter Tydlitát, ktorý dohliadal na plynulý priebeh celého podujatia.
Kto tam nebol – môže banovať!!
Zaznamenala MRV
Konc jak živé
Dňa 29.3.2014 sa v Spoločenskom dome v Gajaroch zišli priatelia ľudových tradícií a folklóru aby si vypočuli a pozreli účastníkov 10. ročníka Krajskej súťažnej prehliadky ľudových rozprávačov, tanečníkov a spevákov ľudovej piesne. Organizátormi tohto podujatia boli: Bratislavský samosprávny kraj, Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, Obec Gajary a FS Slnečnica – Sunečník Gajary s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Súťažiacich, porotu a všetkých prítomných privítal predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč PhD. a starosta obce Ing. Peter Tydlitát. Obidvaja zaželali súťažiacim veľa šťastia, hlavne pevný hlas a rezký krok pri prezentovaní svojho vystúpenia. Prejavili dôveru porote a vyslovili presvedčenie, že ich hodnotenie bude objektívne aj spravodlivé. Napokon obecenstvu, ktoré sa tuná zišlo zo širokého okolia, popriali pekný kultúrny zážitok.
Po nich sa slova ujala p. Darina Mladenová, ktorá najskôr predstavila členov poroty, a potom uvádzala jednotlivých súťažiacich.
Aj porota, podobne ako súťažiaci, bola rozdelená do troch kategórií:
Porota rozprávači :
Pavol Slezák, primátor mesta Stupava, autor knižky KONC JAK ŽIVÉ ( 10 rokov)
Ing. Peter Tydlitát, starosta obce Gajary
Marián Minárik Častovský, spisovateľ, kameraman
Porota speváci :
Mgr. Adriana Jarolínová, speváčka umeleckého telesa - SĽUK
Porota tanec :
Mgr. Jozef Burič, NOC Bratislava
Pavol Kollárik, ved. FS Partia a DFS Lúčka, prezident MF DFS Bratislava
V programe sa predstavila mimo súťaže spevácka skupina JDS zo Studienky a dychová hudba Veselá muzika zo Stupavy. Mimo súťažne účinkovala i Prípravka FS Slnečnica - Sunečník Gajary - tancovali a spievali maminky so svojimi ratolesťami /deti od 4 - do 8 rokov/, ktorá nielen divákov, ale aj porotcov, milo prekvapila.
V maratóne trvajúcom štyri hodiny sa striedalo hovorené slovo, spev a tanec. Porota účinkujúcich hodnotila v zmysle proporcií spracovaných MOS Modra a v zmysle propozícií celoštátnej súťaže ,,Rozprávačské Lodno“.
Výsledky:
Súťaž tanečníkov : postup do celoštátneho kola
Kat. A – osobnosť Vojtech Littva , Ján Záborský,
Kat. B - Matej Zigo - DFS Magdalénka
Kat. C - Ivana Greliková - František Grelik
Ľudový rozprávač:
a/ Konc jak živé -
1. Ivan Sadovský, Gajary
2. Janka Davidová, Záhorská Ves
3. Františka Spustová, Gajary
b/ voľná kategória -
1. Antonín Jedlička, Pezinok
2. Mária Tahotná, Vinosady
3. Helena Slámková, Pezinok
Spev sólo:
1. Jozef Benkovič, Láb
2. Pavol Nagy, Pezinok
3. Anna Hološková,Pezinok
3. Milan Vaškovič, Pezinok
Spev duo:
1. Ludmila Sadovská, Emília Hrušovská, Gajary
2. Ludmila Sádovská, Mária Filípková, Gajary
3. Eva Frťalová , Slavomír Frťala, Pezinok
3. Danka Dimmelová, Jozef Benkovič, Láb
Cena poroty: Jozef Šibalík vo speve a Mária Caunerová v hovorenom slove.
Všetkým účinkujúcim srdečne blahoželáme a už teraz sa tešíme na nový ročník pásma hovoreného slova, piesní a tancov súťaže - Konc jak živé.
Mária Šibalíková
Fašangy ...
,,Fašangy, Turíce, Veľká noc príde...“ jedna z najznámejších a na Slovensku
najrozšírenejších fašangových pesničiek. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne
pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašangoch Veľká noc a presne sedem týždňov
po Veľkej noci prichádzajú Turičné sviatky.
Neodmysliteľnou súčasťou fašangov sú tradičné fašiangové hry, v rámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko – rituálne úkony. Po dedinách šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. V našej obci to boli najčastejšie takéto masky: Vedúcim takejto skupiny bol Fojt, ktorému asistovali dvaja drábi Cigánka, Žobrák, Stará žena – pletkaňa, Zmrhanka - Prespanka s deckom, Smrtka, ale aj maska Tura, Kozy a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, či smrť. Skupinu dotvárali tzv. Turci, ktorí v ruke držali ražeň alebo šabľu – prastaré symboly mužskej sily a plodnosti. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali tance „na konope“ či „ na ľan“. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Parodovali preto svadobníkov, vysmievali sa z vydaja chtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštilosti a trestali staré dzífky - ,,...staré dzífky klajú, že sa nevydajú...“ Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi.
V našej obci členovia FS Slnečnica – Sunečník v hore uvedených maskách navštevovali podniky – svojich sponzorov, kde spievali pieseň ,,Vinšujem Vám miuí páni, zdraví, ščascí, požehnání. Vinšujem Vám v temto domje, co na svjece šecko dobré...“ Tancovali tanec Turkú so šabľami: „Pod šable, pod šable muj miuí pane, šecko mi bereme, aj hrušky puané... “a doslova citujem z glejtu /pergamenu/, ktorý richtár muádencú – fojt prečítal. „
.. Ménem šeckých muadých dzedziy tejto, sa obracáme na Vás – najlepšího gazdu, huavu pomazanú, aby ste ráčili mám dat gulatý štempl /ukazoval spodok fľaše/ na tento umrtní glejt, pro chuderku basu.
Táto po dúhem trdlikování nesce už dále žit. Proto ju sceme dústojne pochovat a nemáme groše na pohreb a hlavne na kar pro zarmúcených pozostauích, kerí sú furt a furt hlavne smjadní a huadní ...“
Potom vyzvŕtali pracovníkov aj pracovníčky navštíveného podniku. Myslím, že členom FS musíme poďakovať, za to, že sa snažia takýmto spôsobom udržať v podvedomí ľudí aspoň časť tradícií z bohatých zvykov, ktoré toto obdobie v Gajaroch prinášalo.
Mária Śibalíková